5 členná Viking death metalová kapela Amon Amarth v roku 2013 prichádza z novým
albumom „Deceiver of the Gods“. Keď ohlásili tento album, tak som sa radoval ako malý
chlapec, lebo Amon Amarth patrí k mojim najobľúbenejším kapelám. Po dopočúvaní novinky som
mal zmiešané pocity a nebol som veľmi nadšený.
Príbeh sa zaoberá severským bohom Lokim, ktorý sa začne hneď v úvodnej skladbe „Deceiver of
the Gods“. Čo sa mi na albume nepáči, sú nie moc dobre vymyslené prechody. Keď v úvode zaznela
melódia, čakal som, že celá skladba sa bude niesť v pomalšom a melodickom tempe a nakoniec to
celé rozbalia a namiesto toho prišiel thrashový riff ako od Testamentu, a keď už som tu, tak
spomeniem producenta Andyho Sneapa, ktorého nemám v láske, preto lebo každá kapela ma rovnaký
zvuk. Pustite si spomínaný Testament „Dark Roots of Earth“ alebo Accept „Stalingrad“ a ten
zvuk je proste rovnaký a na Amon Amarth sa mi vždy páčil ten ich nezameniteľný zvuk, ktorý sa
tu akosi stratil. Keď porovnám úvodnú skladbu z úvodnou na „Surtur Rising“, tak jednoznačne
vyhráva „War of the Gods“ pre svoju priamočiarosť, refrén a jedno z najkrajších sól aké som
počul. A práve taká by mala byť úvodná skladba, ktorá vás navnadí na celý album, žiaľ tuná to
nevyšlo. Ďalšia skladba „As Loke Falls“ je veľmi podarená, skvelá melódia, riff a samozrejme
text, v ktorom sa Loki stretáva v boji z ochrancom Asgardu Heimdallom. Po textovej stránke
nemám čo albumu vytknúť, Johan Hegg sa predviedol a fanúšikovia severskej mytológie si určite
prídu na svoje. „We Shall Destroy“ sa mi páči hlavne preto, že znie ako Bolt Thrower a musím
vyzdvihnúť headbang pasáž v tretej minúte. Na albume snáď nie je ani jedno sólo, ktoré by sa
človeku zarylo do pamäti a nepochopil som, prečo museli na silu všade dávať sóla bez štipky
nápadu. Bývali spevák Candlemass Messiash Marcolliny si zaspieval v skladbe „Hel“, ale po
pravde vôbec to nesadlo, a niektoré pasáže zneli ako perzský hárem. Záverečná, pravdepodobne
najlepšia skladba „Warriors of the North“ je proste vynikajúca, hymna ako má byť, aj keď som
nepochopil, prečo ju natiahli na 8 minút ale budiš.
Na záver chcem povedať, že aspoň pre mňa sa album nezapíše k tým vydareným albumom roka 2013.
Určite by som ho neodporúčal ľudom, ktorý ešte Amon Amarth nepočuli. Dúfam, že nabudúce prídu
z niečím lepším a kreatívnejším a nebudú sa toľko vykrádať. „Surtur Rising“ bol omnoho
chytľavejší a originálnejší. Možno ma ukameňujete, preto že aký progres a inovácie som očakával
ale opakovaný vtip už nie je vtipom. 3.7.2013 (mr.ram [6/10])
